FAQ

Prečo vôbec drevostavba?
Drevostavby majú veľmi dobré tepelno-izolačné vlastnosti, a tým sú predurčené pre nízkoenergetické stavby či priamo pre domy pasívne. Ďalšou jednoznačnou výhodou drevostavby je rýchlosť stavby, ktorú murovacie technológie nikdy nemôžu dosiahnuť, pričom aj v stavebníctve platí, že “čas sú peniaze“. Drevostavby sú šetrnejšie k životnému prostrediu a šetria neobnoviteľné zdroje. Život v drevenom dome je pocitovo veľmi príjemný, steny nechladia, priestor je rovnomernejšie ohrievaný a nábeh teploty u drevostavby je veľmi rýchly.

 

Akú majú životnosť drevostavby?
Nedôveriví ľudia sa najčastejšie pýtajú, ako je to so životnosťou drevostavby. Je zaujímavé, že nikoho nenapadne pýtať sa na životnosť murovaného rodinného domu s klasickým krovom (ale aj bez neho – ploché strechy). Ale ten je predsa tiež z dreva. Praktická životnosť drevostavby je daná predovšetkým starostlivosťou o ňu počas jej používania. Sú známe tisíce drevených stavieb, ktoré existujú stovky rokov. Štatistická životnosť sa uvádza podľa účelu štatistiky 70 až 100 rokov. Ale ak by ste v takto starej stavbe bez rekonštrukcie chceli žiť, celkom iste by nevyhovovala vašim dnešným požiadavkám. Rekonštruovať takúto stavbu by ale určite stálo viac finančných prostidkov ako stavba nová a to nehovoríme o pôvodnom často krát zastaranom dispozičnom riešení stavby. V takom prípade ste nútení prispôsobovať sa stavbe, nie stavba vám. Takže ďaleko dôležitejšie ako fyzická životnosť je životnosť morálna, teda ako dlho je schopná stavba uspokojovať nároky na ňu kladené. A potom nastane ďalšia dôležitá otázka, ako ju ekologicky a s čo najnižšími nákladmi zlikvidovať. A tu sa objavuje ďalšia výhoda drevostavieb. Aj človek neznalý uzná, že drevostavba je v tomto smere jednoznačne výhodnejšia. Netreba zabúdať, že moderné masívne drevené stavby splňujú prísne zákonné a normové požiadavky na pevnosť, stabilitu a na životnosť.

 

Drevostavba sa vraj dá postaviť v ktoromkoľvek ročnom období. Je to pravda?
Výstavba formou suchej technológie, teda realizácia kompletnej vrchnej časti drevostavby (všetko okrem základovej dosky), umožňuje racionálne využitie pracovnej sily po celý rok. Výstavbu je teda na rozdiel od klasických murovaných stavieb možné za priaznivých klimatických podmienok realizovať v ktoromkoľvek ročnom období. Šetrí sa tým teda čas pre realizáciu Vašich zámerov, skracuje sa doba výstavby, ale tiež doba, za ktorú je rozostavaná stavba bez zastrešenia vystavená nepriaznivým poveternostným podmienkam.

 

Poznám na pohľad modernú masívnu montovanú drevostavbu od moderného klasického murovaného domu?
Rozdiel poznáte hlavne na hrúbke špaliet u okien a balkónových dverí, stena drevostavby je podstatne tenšia. Fasáda a další vonkajšie vrstvy sú podobné alebo rovnaké u moderného murovaného domu aj u drevostavieb, takže ani poklopanie na fasádu Vám nič nepovie. Použiť je možné zhodné materiály a druhy. Ďalší rozdiel (pri zvolení požiadavky na prírodné drevo) je možné si všimnúť v interiéri ako pohľadová časť stien a stropov. Pri interiérovej (pohľadovej) úprave povrchu stien a stropov nie je potrebné riešiť ďalšie povrchové a obkladové konštrukcie.

 

Čo akumulácia a vykurovanie drevostavby?
Drevostavbám sa všeobecne vytýka malá schopnosť akumulácie. Nie je tu hmota, ktorá by v zime zhromažďovala teplo a postupne ho potom vydávala a v lete naopak akumulovala chlad, ktorý by v prípade horúčavy následne miestnosti ochladzoval. Toto však hralo významnú úlohu, pokiaľ bola drevostavba navrhovaná na prerušovaný spôsob vykurovania, teda pevnými palivami bez automatiky. Dnes, keď je prevádzka vykurovania automatizovaná, stráca táto požiadavka na význame. Naopak je výhodou, že sa vykuruje vtedy, keď je potreba. Nábeh teploty je ďaleko rýchlejší a nedochádza k negatívnym efektom, ako napr. zrážanie vlhkosti na stene či sálanie chladu zo steny. Problém letného prehrievania je nutné riešiť vhodným užívaním drevostavby. Cez deň keď sme v práci, dom uzavrieme (vonkajšie, vnútorné rolety či žalúzie, závesy a pod.) a večer potom pustíme dovnútra chladnejší vzduch. Iné riešenie je použiť v súčasnosti čoraz častejšie používanú rekuperáciu alebo nútené vetranie. Nie je ani nutné siahať ku klimatizácii.

 

Ako sa realizujú rozvody vo vnútri stien, voda, vykurovanie, plyn, elektro?
Podobne ako v murovaných stavbách s tým rozdielom, že drážky sú v paneloch už vyfrézované, čo však nebráni tomu, že sa aj počas výstavby a realizácie rozvodov môžu realizovať drážky a prierazy prostredníctvom frézovacích nástrojov. Trh dnes ponúka samozhášavé elektrické káble, ktoré nepotrebujú vytrubkovanie. Nietorí výrobcovia drevostavieb pri príprave panelov dávajú prednost vytrubkovaniu pre rozvody. My tento spôsob ponúkame na želanie, štandardne však elektrické rozvody vedieme pomocou moderných samozhášavých káblov. Vodovodné potrubia sa obaľujú izolačným materiálom proti kondenzácii a tepelným ztratám. Potrubia väčších priemerov ako hrúbka drevenej konštrukcie sa rieši formou predstienok vhodne zakomponovanými do stavby.

 

Prečo sa hovorí, že je drevostavba ekologickejšia?
Drevostavba je ekologickejšia v niekoľkých ohľadoch:
1) Drevo patrí medzi obnoviteľné zdroje na rozdielov od materiálov na výrobu tehál, betónov alebo ytongu.
2) Zároveň je energetická náročnosť na výrobu stavebného materiálu nižšia. Nároky na dopravu, ktorá značne zaťažuje životné prostredie, sú menšie (to je dané hmotnosťou a objemom dopravovaných materiálov a tiež dĺžkou výstavby).
3) Drevostavby patria medzi nízkoenergetické alebo dokonca pasívne domy, nároky na energie potrebnej na vykurovanie sú potom tiež nižšie.